Leto a látky – alkohol
Obdobie prázdnin, festivalov, dovoleniek, dlhých nocí, spontánnych stretnutí a osláv. Pre mnohých je leto spojené s oddychom, a novými zážitkami, ale aj vychladeným pivom v chladničke, či chatami na ktorých nechýba aj tvrdší alkohol, či iné psychoaktívne látky.
Vysoké teploty v kombinácii s nedostatkom spánku, či fyzickou aktivitou môžu prinášať špecifické riziká a to najmä ak sa skombinujú s užívaním návykových látok, medzi ktoré radíme aj alkohol. Práve jeho účinky sú častokrát zľahčované a alkohol aj naďalej patrí medzi najčastejšie užívané psychoaktívne látky (nie len) počas leta.
Po alkohole pritom nesiahajú iba dospelí. Riaditeľ NÚDCH, MUDr. Peter Bartoň, informoval, že počas letných mesiacov júl a august minulého roka lekári z oddelenia urgentného príjmu zaznamenali až 33% nárast intoxikovaných detí a mladistvých. Leto sa tak pre mnohých tínedžerov stáva obdobím prvého kontaktu s alkoholom alebo inými psychoaktívnymi látkami.
Prečo je leto rizikovejšie?
Horúčavy menia spôsob, akým naše telo funguje. Viac sa potíme, strácame tekutiny a minerály, srdce pracuje intenzívnejšie a organizmus sa snaží ochladzovať. Obrovským problémom pri väčšine psychoaktívnych látok je to, že vymenované procesy v tele ešte viac zaťažujú.
V lete nie je ničím nezvyčajným, že človek, ktorý bežne znáša určitú dávku alkoholu bez väčších problémov, môže počas extrémne teplého dňa alebo na priamom slnku reagovať úplne inak. Kombinácia vysokých teplôt, dehydratácie, fyzickej aktivity či nedostatku spánku môže zosilniť účinky alkoholu a zvýšiť riziko zdravotných komplikácií.
Konkrétne alkohol je známy tým, že podporuje odvodňovanie, zhoršuje schopnosť tela regulovať teplotu, znižuje schopnosť odhadnúť vlastný zdravotný stav a zvyšuje riziko úrazov.
Veľkým výkričníkom pri užívaní alkoholu v lete je práve odvodňovanie organizmu, ktoré môže viesť k závažným zdravotným komplikáciám akými sú napríklad úpal, poruchy krvného obehu, celkový kolaps, či zvýšená záťaž srdca, ktorá môže v krajnom prípade zvyšovať riziko srdcového infarktu, či mozgovej príhody.
Alkohol patrí medzi tzv. diuretiká (močopudné látky), teda zvyšuje tvorbu moču a podporuje vylučovanie vody aj elektrolytov z tela. Približne 1 ml alkoholu môže viesť k tvorbe až 10 ml moču, čo najmä v prípade zanedbaného pitného režimu v podobe nealkoholického nápoja, najlepšie vody, spôsobuje dehydratáciu. Pri pive je tento efekt miernejší, pretože obsahuje menej alkoholu a viac vody, no ani jeho konzumácia nedokáže stratu tekutín úplne vyrovnať.
Ak sa predsa len rozhodneš užiť alkohol, tieto zásady môžu pomôcť znížiť riziko:
- Vyber si bezpečné prostredie
- vyhýbaj sa priamemu slnku a uprednostni tieň,
- používaj pokrývku hlavy,
- počas pitia alkoholu, alebo keď si stále pod vplyvom nezdržiavaj sa pri bazénoch, jazerách, riekach ani pri iných vodných plochách
- Nekombinuj alkohol s inými látkami
- práve kombinácie alkoholu s inými psychoaktívnymi látkami predstavujú jedno z najväčších rizík zdravotných komplikácií, či zlých rozhodnutí, ktoré ťa môžu dostať do nebezpečenstva,
- ak sa rozhodneš piť alkohol, začni s menším množstvom – pridať si ho môžeš vždy, ubrať už nie.
- Dbaj na dostatočný príjem tekutín
- striedaj alkohol s čistou vodou,
- sladené nápoje ani ďalší alkohol nenahrádzajú hydratáciu.
- Nezabúdaj jesť
- alkohol nalačno sa vstrebáva rýchlejšie a jeho účinky sú intenzívnejšie.
- Maj pri sebe dôveryhodných ľudí
- ak piješ v partii, je dobré, ak aspoň jeden človek zostane triezvy a v prípade potreby dokáže privolať alebo poskytnúť pomoc,
- ak sa necítiš dobre alebo sa zhoršuje tvoj stav, neváhaj požiadať o pomoc.
- Mysli na bezpečnosť
- neveď motorové vozidlo ani bicykel pod vplyvom alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok,
- nesadaj si do vozidla s vodičom, ktorý pil alkohol alebo užil inú psychoaktívnu látku,
- nikdy nechoď plávať pod vplyvom alkoholu.
Mgr. Mgr. Arielle Fábianová