Predstavte si, že si vaše dieťa alebo váš kamarát objedná látku s účinkami podobnými marihuane. Nepotrebuje kontaktovať dílera ani sa pohybovať v rizikových skupinách. Stačí mu pár klikov na internete alebo návšteva automatu v meste.
Znie to prekvapivo? Pre mnohých rodičov áno. Pre mnohých mladých ľudí je to však už bežná realita.
Nové psychoaktívne látky (NPS) patria medzi najrýchlejšie sa meniace fenomény v oblasti užívania návykových látok. Ide o látky vytvorené v laboratóriách, ktoré napodobňujú účinky známych drog, no nie sú dostatočne preskúmané a ich dlhodobé účinky na zdravie nie sú známe.
Práve preto im odborníci venujú čoraz väčšiu pozornosť. Nejde totiž len o ich dostupnosť. Problémom je aj to, že ich mnohí mladí ľudia vnímajú ako menej rizikové než tradičné drogy.
„Keby to bolo nebezpečné, predsa by sa to predávalo?“
Jednoduchá dostupnosť vytvára falošný pocit bezpečia. Ak sa dá niečo kúpiť online alebo v automate, mnohí dospievajúci automaticky predpokladajú, že to nemôže byť až také rizikové.
Psychologičky Zuzana Pavlíková a Terézia Valachová z OZ Prima na tento jav upozorňujú aj vo svojich skúsenostiach z praxe, ktoré uviedli pre článok v Denníku N:
„Podvedome si mladí hovoria: keby to bolo skutočne nebezpečné, predsa by sa to nedalo zohnať na pár klikov, nie?“
Experiment, pri ktorom nikto nepozná výsledok
Nové psychoaktívne látky sa na trhu objavujú rýchlejšie, než ich dokáže legislatíva regulovať alebo odborníci dostatočne preskúmať. Práve táto nepredvídateľnosť predstavuje jedno z najväčších rizík.
Pri nových psychoaktívnych látkach neexistuje istota, čo presne produkt obsahuje, v akej koncentrácii sa účinná látka nachádza ani aké ďalšie prímesi môže obsahovať.
To znamená, že mladý človek často nevstupuje do experimentu s konkrétnou látkou. V skutočnosti experimentuje s niečím, čo môže mať pri každom produkte iné zloženie a inú silu účinku. Práve preto bývajú reakcie organizmu nepredvídateľné.
Nejde len o fyzické zdravie
Lekári na urgentných príjmoch upozorňujú na rastúci počet mladých ľudí, ktorí po užití nových psychoaktívnych látok končia v nemocnici v dôsledku intoxikácie alebo závažných zdravotných komplikácií.
Riziká sú však oveľa širšie. Môžu sa objaviť silné úzkosti, panické stavy, poruchy vnímania, psychotické príznaky či rozvoj závislosti. Osobitne citlivý je pritom mozog dospievajúceho človeka, ktorý sa stále vyvíja.
Pri mnohých nových psychoaktívnych látkach navyše ešte ani nevieme, aké budú ich dlhodobé dôsledky. Práve táto neistota robí experimentovanie s nimi ešte rizikovejším.
Čo môžeme urobiť?
Mladí ľudia dnes vyrastajú vo svete, kde sú informácie o návykových látkach dostupné prakticky neustále. Na sociálnych sieťach, v hudbe, videách či medzi rovesníkmi sa často stretávajú skôr so subjektívnymi a neoverenými informáciami než s reálnymi informáciami o rizikách.
Preto je dôležité vytvárať priestor na otvorený rozhovor. Nie na strašenie, ale na diskusiu založenú na faktoch, rešpekte a dôvere.
Ako rodičia, pedagógovia či odborníci nemusíme poznať všetky nové látky, ktoré sa objavia na trhu. Môžeme však byť prítomní, zaujímať sa o svet mladých ľudí a vytvárať prostredie, v ktorom sa nebudú báť pýtať ani hovoriť o svojich skúsenostiach.
Môžeme posilňovať ich schopnosť robiť zodpovedné a informované rozhodnutia a pomáhať im rozlišovať medzi tým, čo je lákavé, a tým, čo je bezpečné.
V čase, keď sa nové psychoaktívne látky dajú získať jednoduchšie než kedykoľvek predtým, zostáva otvorená komunikácia, dôvera a kvalitná prevencia jedným z najúčinnejších nástrojov ochrany mladých ľudí.
Pretože pri nových psychoaktívnych látkach platí jednoduché, ale dôležité pravidlo:
To, že je niečo dostupné, ešte neznamená, že je to bezpečné.